Nerozlišujem ľudí podľa farby pleti, ale podľa toho ako sa správajú. Nemám problém denne obedovať v reštaurácii, ktorú vlastní slušný róm a vôbec mi nevadí, ak ma obsluhuje jeho rómsky personál. Určite by mi však vadilo, ak by si ku mne prisadol niekto, kto by na ďaleko zapáchal a je úplne jedno akú farbu pleti by mal. Neodsudzujem niekoho, ak sa neumýva, lebo možno má na to objektívny dôvod a je to v podstate jeho vec. Ak si však ku mne chce taký človek prisadnúť, mám právo ohradiť sa. Alebo vari nie? Čo tým chcem povedať? Som si istý, že podobne ako mne, väčšine ľudí na Slovensku nevadí farba pleti rómov. Vadí nám správanie a spôsob života ich veľkej časti. Už desiatky rokov som priamym svedkom snáh o ich prevýchovu a asimiláciu medzi väčšinové obyvateľstvo. Vynaložili sa na to nepredstaviteľne veľké finančné prostriedky. To už ani nikto nezráta. A čo z toho? Nič! Ba vlastné áno. Svedkovia tejto nezmyselnej snahy, ktorí žijú vedľa rómov, majú z toho obrovskú traumu. Traumu, ktorá sa neustále prhlbuje. Akákoľvek snaha chrániť seba, svoje deti alebo svoj majetok je okamžite označovaná za rasizmus.